Marketingové správanie politikov

Autor: Jozef Dzuriš | 26.2.2011 o 14:09 | (upravené 26.2.2011 o 14:24) Karma článku: 4,05 | Prečítané:  397x

Niektorí politici majú silné tendencie sa správať tak, aby robili to, čo im práve vyhovuje v danej situácií. Niekedy sú ochotní na to využívať aj tragické situácie. Ostatným ukážkovým príkladom je súčasný minister vnútra Daniel Lipšic. Najprv nosenie samopalov policajtom nariadil, potom zmenil a nakoniec zmiernil. Vždy podľa toho ako fúkal vietor verejnej mienky, ktorá má krátku pamäť.

Bolo to pred niekoľkými mesiacmi v deň komunálnych volieb. Za mnou ako predsedom okrskovej volebnej komisie prišla policajná hliadka. Počas volieb je to bežná vec, chodia totiž nahlásiť telefónne číslo. Komisia im má zavolať, keď skončí sčítavanie hlasov a rozpustí komisiu. Až vtedy môžu policajti prestať hliadkovať v okolí volebnej miestnosti. Počas môjho krátkeho rozhovoru s nimi sme sa dostali aj na tému nosenia samopalov. Tie ich im viseli priamo na ramenách. Musím sa priznať, že stáť ani nie pol metra od zbrane, ktorá by nás vo volebnej miestnosti zlikvidovali za pár sekúnd, bol zaujímavý pocit.

Policajtovi z tejto hliadky sa nepáčilo, že samopal musí všade so sebou nosiť. Nosil ho doslova všade. Povedal, že sa bojí ho nemať pri sebe. Avšak nie preto, že by nemal s čím zneškodniť páchateľa, ale toho, že by mu ho mohol niekto ukradnúť. Alebo že by ho v zhone niekde zabudol. V aute ho nosil hneď pri prevodovke. Bál sa ho mať v kufri, lebo ak by stál na červenej, tak by mu ho mohol niekto odtiaľ vybrať. Taktiež, keď ho mal pri sebe, tak mu venoval patričnú pozornosť. Možno aj na úkor iných vecí. Čo ak by mu ten samopal nejaký šialenec vytrhol z rúk a vystrieľa ľudí. Toho sa ten policajt bál.

Veľmi ma teší, že tento policajt myslel dopredu a predvídal udalosti, ktoré sa mohli stať. Po rozhovore s ním som zistil, že je vlastne len otázka času, keď sa niečo podobné stane. Minimálne to, že niekto ten samopal stratí alebo zabudne. Ak by sa potom nikomu nič nestalo, tak by to bolo obrovské šťastie. Z toľkého množstva policajtov, ktorí nosia samopal pri sebe sa zákonite musi niečo stať. A nemusela to spôsobiť ani neschopnosť nejakého policajta. Stačí zhoda náhod alebo niečo podobné.

Prešlo pár mesiacov a my sme zistili, že nejaký policajt si zabudol samopal na streche auta. Deň na to sme sa dozvedeli o ďalšom prípade. Keď som to počul v správach, tak som si spomenul na krátky rozhovor s policajnou hliadkou. Je zvláštne aký nebezpečný dopad môžu mať marketingové rozhodnutia politikov. Zavedenie povinného nosenia samopalov bola odpoveď ministra na Devínsku tragédiu. Minister sa musel ukázať, že niečo robí a toto mu nahralo ďalšie politické body. Škoda len, že nedomyslel všetky možné aj nemožné dôsledky.

Ja osobne sa necítim o nič bezpečnejšie, ak policajti nosia na ramene samopal. Pokojnejší spánok z toho rozhodne nemám. Skôr sa bojím, kedy sa stane niečo horšie. Pán minister sa rozhodol zmierniť nariadenie a teraz už samopal nemusí nosiť každý. Stále to však nie je zbraň v púzdre ako pištoľ. Podľa mňa by bolo lepšie urobiť nejaké iné systémové opatrenia, napríklad aj nákupom kvalitnejších presnejších pištolí. Ako je na Slovensku bežné liečili sme prst namiesto rakoviny. Takže sme nakoniec nevyliečili nič. Len sme si pohoršili.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Anton Zajac: Jediná šanca pre Slovensko je nová slušná strana

Nežijeme v liberálnej demokracii, ale v oligarchii, hovorí spolumajiteľ Esetu Anton Zajac.

KOMENTÁRE

Ako delfíny neprežili v službách ruského štátu

Plán počítal s 500 druhmi zvierat. V súčasnosti je v oceániu asi tridsať zvierat.

TECH

Bývalý šéf Newyorskej univerzity: Šikovní ľudia tu boli skôr ako školy

Existujú rôzne formy univerzitného vzdelania, najdôležitejšie je nájsť študentom to najvhodnejšie, hovorí pre SME JOHN SEXTON.


Už ste čítali?