Anonymní slovenskí hrdinovia

Autor: Jozef Dzuriš | 18.4.2011 o 16:45 | Karma článku: 3,39 | Prečítané:  568x

Viete bez použitia googlu, kto to bol Otakar Jaroš? Stavím sa s vami, že neviete. A nevie to ani väčšina Slovákov. Slováci sú asi zakliaty národ odsúdení zabúdať. V histórii sa síce objavili národní buditelia, no nepresiahli rámec svojej doby. My, národ slovenský sme odsúdení opakovať stále tie isté chyby. Vracať sa stále k tým istým zlým myšlienkam. Ak sa pozriem na súčasné Slovensko, tak mám chuť niekedy plakať. Nacionalistické a xenofóbne nálady v spoločnosti sú zarážajúce.

Pamätník bojov v Duklianskom priesmykuPamätník bojov v Duklianskom priesmykusk.wikipedia.org

Otakar Jaroš bol armádny kapitán počas Druhej svetovej vojny v Československej armáde sformovanej v Sovietskom zväze. Po tom, čo Československo obsadili nacionalisti a nacisti ušiel do Sovietskeho zväzu. Tu si prešiel obrovským trápením až sa nakoniec dostal do Československého armádneho zboru v Sovietskom zväze pod velením Ludvíka Svobodu. Tento človek bol hrdina. Skutočný československý hrdina. Bojoval v bitke pri Sokolove, kde dostal za úlohu ubrániť predmostie pred útočiacimi Nemcami. Podarilo sa mu to. Za cenu vlastného života. Aj keď pre vtedajších československých vojakov bola vtedy smrť ešte tá lepšia cesta. Ako občania protektorátu a satelitného Slovenska boli po zajatí okamžite popravení ako zradcovia. Tým, že slovenský armádny zbor splnil svoju úlohu, otvoril cestu k tomu, aby Sovietsky zväz začal akceptovať Československo ako spojenca. Vďaka tomu získala československá vláda lepší manévrovací priestor pri obnovení československého štátu. Nebyť hrdinstva Otakara Jaroša, tak by to možno nikdy nebolo.

Podobnými hrdinami boli aj československí vojaci bojujúci pri Dukle. Ja viem, že toto miesto bolo komunistami surovo zneužité a znásilnené, to však ani len trochu neznižuje význam udalostí. V bitke na Dukle bojovalo aj veľa Slovákov v mojom veku (obdobie vysokej školy). Títo Slováci sa rozhodli, že budu bojovať proti silne nacionalistickému Slovensku v chápadlách propagandistickej chobotnice. Zistili, že nacionalisti sa na skutočných Slovákov len hrajú. Rozhodli sa bojovať a ukázať, že Slováci vedia byť iní, nie xenofóbni a plní nenávisti. Mnoho ich tam zomrelo. Vzdali sa tak svojich životov. Vzdali sa prvej lásky, svojej rodiny, ale aj pokojnej staroby. To všetko preto, aby oslobodili Slovensko z rúk Tisovho nacionalistického Slovenského štátu.

Prečo tu takto obšírne rozprávam o československých vojakoch za Druhej svetovej vojny? Vyššie spomenutí vojaci boli skutoční slovenskí hrdinovia, ktorí niečo pre našu vlasť aj urobili. Zastavili xenofóbnych nacionalistov. Odvtedy ubehlo už veľa času a my sme zleniveli a spohodlneli. Už sme zabudli, čo všetko museli naši predkovia preskákať, aby sme my mohli byť tu.

Slováci opäť opakujú svoje chyby a podliehajú zhubnému vplyvu nacionalistov. Zabudli sme už, čo tu napáchali naposledy. Základom každej ideológie nacionalistov je nenávisť. A je jedno ku komu alebo ku čomu. Idú po tých najprimitívnejších ľudských pudoch. Menej extrémistická skupina na Slovensku si postavila svoju kampaň na nenávisti voči Maďarom. Spoliehajú sa, že v Slovákoch je geneticky zabudovaný strach zo všetkého maďarského. Pritom sa táto skupina len snaží prekryť svoje väčšie problémy.

Druhá totálne extrémistická skupina si postavila svoju xenofóbnu kampaň na nenávisti k rómskej menšine. Aj oni sa spoliehajú na najprimitívnejšie pudy. Na tie, pri ktorých už človek prestáva byť človekom. Šíria svoju propagandu nenávisti voči Rómom, podobne ako to robili nacisti počas Druhej svetovej vojny voči Židom. Podobne ako nacisti sa rozhodli pochodovať mestami. Dúfajú, že sa im podobne ako Hitlerovi, podarí takto dostať k moci. Najsmutnejšie na tom je, že čím ďalej tým viac ľudí im naletí na ich nenávistnú a agresívnu propagandu.

Práve kvôli tejto propagande nevidíme problémy, ktoré na Slovensku skutočne sú. Zahmlieva nám ich nenávisť. Preto neriešme to, čo je najdôležitejšie a stále tápeme na mieste. Mali by sme si spomenúť, čo Slovensku priniesla národná a socialistická ideológia vo vzdialenej minulosti. Nebolo to nič dobré a náš národ za to kruto zaplatil. Ešte do dnes sa všetky rany nezahojili. Terajší nacionalisti sú však ešte prefíkanejší, najnovšie propagujú „národne a sociálne spravodlivé Slovensko,“ kde je v podstate zašifrovaná ich národná a socialistická ideológia. Na prvé počutie ich propaganda znie veľmi super, ale keď sa nad tým človek zamyslí, tak mu to prestane dávať zmysel.

Priznám sa, že keď vidím aké vášne na Slovenskú vznikajú vďaka nacionalistom a ako postupne viac a viac ľudí im naletí, tak mi je smutno. Mám chuť im vykričať: Ľudia používajte rozum, veď máte vlastnú hlavu. Prečo musí na Slovensku stále prekvitať extrémizmus? Stále to neviem pochopiť. Je to nedostatkom informácií alebo niečim iným? Alebo máme ľuďom ukazovať Osvienčim, aby videli, kde až môže nenávisť a xenofóbia zájsť?

Skúsme si spomenúť na skutočných slovenských hrdinov. Aj keď sú to väčšinou anonymní hrdinovia bez hrobu, ktorých kosti hnijú niekde v lese. Títo hrdinovia dali našej vlasti viac, ako súčasní nacionalistickí „hrdinovia“, ktorí sa pasujú do role spasiteľov. Nezabudnime na anonymných hrdinov, lebo budeme odsúdení opakovať tie isté chyby...

P.S.: Na záver ešte moja definícia hrdinu: Je to človek, ktorý nabral odvahu a dokázal sa postaviť vlastnému strachu a obavám a urobiť správnu vec. Lebo vedel, že je to správne, aj napriek tomu, že mu to nemusí priniesť žiadny úžitok.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Anton Zajac: Jediná šanca pre Slovensko je nová slušná strana

Nežijeme v liberálnej demokracii, ale v oligarchii, hovorí spolumajiteľ Esetu Anton Zajac.

KOMENTÁRE

Ako delfíny neprežili v službách ruského štátu

Plán počítal s 500 druhmi zvierat. V súčasnosti je v oceániu asi tridsať zvierat.

TECH

Bývalý šéf Newyorskej univerzity: Šikovní ľudia tu boli skôr ako školy

Existujú rôzne formy univerzitného vzdelania, najdôležitejšie je nájsť študentom to najvhodnejšie, hovorí pre SME JOHN SEXTON.


Už ste čítali?