Prečo ničíme deťom budúcnosť?

Autor: Jozef Dzuriš | 23.10.2011 o 20:29 | Karma článku: 7,46 | Prečítané:  419x

Na úvod krátky príbeh, ktorý sa skutočne stal. V istej rómskej osade raz žil jeden malý chlapec. Jedného dňa jeho otec privliekol do osady starú práčku. Tento malý chlapec spolu s kamarátmi rozobrali túto práčku na súčiastky a čo sa dalo, to chceli odniesť do zberne druhotných surovín. Majiteľ zberne sa ich rozhodol oklamať, lebo si myslel, že sú to len malé a hlúpe 5 ročné deti, a namiesto 90 korún sa im rozhodol vyplatiť len 60 korún. Náš malý chlapec však rýchlo prepočítal, že im dáva málo a pýtal toľko, koľko mu patrilo.

Keď mal tento chlapec nastúpiť do školy, tak mu náš školský systém diagnostikoval jemnú mentálnu disfunkciu a poslal ho do špeciálnej školy. O rok neskôr sa rozhodli vycestovať jeho rodičia do Veľkej Británie za prácou a zobrať celú rodinu. V tejto krajine strávili niečo vyše roka. Počas tohto sa chlapec naučil veľmi dobre dohovoriť po anglicky a to až tak, že často prekladal svojim rodičom, keď niečo potrebovali. Po návrate na Slovensko bol tento chalan opäť zaradený do špeciálnej školy, lebo vraj nie je dostatočne mentálne vyspelý. Pritom tento chlapec je úplne normálny ako všetci ostatní jeho rovesníci, len má nevýhodu, že je Róm a je z osady. Máte pocit, že mentálne zaostalý človek by zvládal matematiku (násobenie, sčítavanie) ešte pred nástupom do školy alebo by sa dokázal za rok naučiť obstojne po anglicky? Ja ten pocit nemám. Proste len neprešiel testom u psychológa, lebo ten test nie je prispôsobený jeho prostrediu.

Ak sa človek dostane na špeciálnu školu, tak jeho akýkoľvek ďalší život skončil. Začína zaostávať, lebo výučba napreduje pomalším tempom a sú znížené nároky ako pri bežnej škole. Ak túto školu dokončí, tak už nemôže pokračovať na strednej škole, lebo nemá vzdelanie z bežnej základnej školy. Tak sa vlastne vytvára nezamestnateľný človek, ktorého sme nič nenaučili. Ten má potom problém si nájsť prácu a stáva sa z neho dlhodobonezamestnaný človek odkázaný na sociálne dávky.

Pýtam sa prečo zabíjame týmto deťom budúcnosť? Prečo ich strkáme do špeciálnych škôl, aby sa nemohli celý život zamestnať a my potom na nich nadávame, že nepracujú? Pripadá mi to ako keby sme ich zavraždili a urobili z nich chodiace mátohy, ktoré celý život nič nedokážu a nebudú si vedieť nájsť prácu. Pritom v deťoch, ktoré posielame na špeciálnu školu môže byť obrovský skrytý potenciál. Ak by sme venovali ich školskému a predškolskému vzdelávaniu dostatočnú pozornosť, tak by v pohode dokončili minimálne strednú školu. Stále je lepšie, ak by z nich boli napríklad výborní remeselníci než nezamestnaní bez vzdelania. Alebo by z nich boli noví lekári, ktorých máme tak málo. Alebo čokoľvek iné. Prečo potom ničíme týmto deťom budúcnosť, tým že si nevieme zreformovať vzdelávací systém? Nezdá sa vám to choré?

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Anton Zajac: Jediná šanca pre Slovensko je nová slušná strana

Nežijeme v liberálnej demokracii, ale v oligarchii, hovorí spolumajiteľ Esetu Anton Zajac.

KOMENTÁRE

Ako delfíny neprežili v službách ruského štátu

Plán počítal s 500 druhmi zvierat. V súčasnosti je v oceániu asi tridsať zvierat.

TECH

Bývalý šéf Newyorskej univerzity: Šikovní ľudia tu boli skôr ako školy

Existujú rôzne formy univerzitného vzdelania, najdôležitejšie je nájsť študentom to najvhodnejšie, hovorí pre SME JOHN SEXTON.


Už ste čítali?