Potrebujeme bankrot Grécka

Autor: Jozef Dzuriš | 23.2.2012 o 12:48 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  80x

Grécko je pacient s infekčnou chorobou, ktorý je už klinicky mŕtvy. Pri živote ho držia len prístroje v podobe pôžičiek vybavených od eurokratov v Bruseli. Možno to bude znieť kruto, ale v prípade Grécka sa dá uplatniť len logika nezachrániš všetkých, zachráň ich čo najviac. Najmä ak samotný pacient odmieta liečbu a záchranu.

Európa potrebuje krach Grécka ako soľ. Musí to byť exemplárny prípad pre všetkých. Grécko by sme z ekonomického hľadiska mohli prirovnať k biblickej Sodome. Roky si tam užívali, kašľali na pravidlá a klamali. Predstavte si, že obyvatelia Sodomy by prišli do okolitých miest a začali obyvateľom klamať, že im sa žije zle a ťažko a že potrebujú pomoc. A ak ju dostanú tak sa polepšia a budú sekať dobrotu. No hneď ako dostanú peniaze, tak žúrujú ďalej.

Sodomu nakoniec stihol spravodlivý trest za svoje hriechy. Áno, tí niekoľkí poctiví boli zachránení. Bohužiaľ v prípade Grécka to nie je možné. V tomto je demokracia krutá ba priam až nemilosrdná. Všetkých seká rovnako, čiže aj poslední poctiví v Grécku to musia schytať za nerozum svojich spoluobčanov. Je celkom možné, že po bankrote bude v Grécku malá katastrofa a nepokoje. Bohužiaľ Gréci vo svojej arogancii a povýšenosti zašli príliš ďaleko a už im nikto nedokáže pomôcť. Musia si zažiť svoju Weimarskú republiku. Viniť za to môžu tých, čo volili nezodpovedné vlády, ktoré zadlžovali krajinu.

Viac ako samotní obyvatelia Grécka potrebujeme krach tohto štátu my naokolo. Potrebujeme ho, aby nám otvoril oči a donútil nás zmeniť myslenie. V prvom rade následky krachu musia vidieť ľudia v Európe, aby pochopili, že voliť vlády, ktoré tvoria dlhy, aby si kúpili voličov, je zlé a nesprávne. Ľudia musia pochopiť, že raz príde účet za život vo falošnom blahobyte. Nakoniec musia pochopiť, že majú voliť vlády, ktoré ich nebudú rozmaznávať, ale ukážu im pravdu.

Krach Grécka potrebujú aj politici. Či už tí národní alebo európski. Tí národní musia zmeniť myslenie a začať si získavať podporu voličov prostredníctvom vytvárania reálnej vysokej životnej úrovne, nie vytvorenej cez dlh. Európski politici musia pochopiť, že urobili chybu a priznať si ju. Ja osobne si vážim každého politika, ktorý prizná chybu a je odhodlaný prijať jej následky a pokúsiť sa ju opraviť. Europolitici musia zmeniť svoje myslenie. Ak nedokážu dodržiavať svoje vlastné pravidlá a za každú cenu kamuflovať svoje chyby, tak musia odísť. Čím skôr sa ich zbavíme, tým lepšie.

V neposlednom rade krach Grécka potrebujú aj investori na finančných trhoch. Treba im ukázať, že bezhlavé požičiavanie nezodpovedným vládam má svoju cenu. Práve finančné trhy majú byť lakmusovým papierikom pre rozšafné vlády. Ak toho nie sú investori schopní, tak ich čakajú straty zo zlých investícií. Investori musia dať konečne na prvé miesto vo svojom rebríčku zodpovednosť a nie bezhlavú chamtivosť.

Ak by Grécko skrachovalo, tak by bolo prvou rozvinutou krajinou , ktorá by skrachovala za posledných 60 rokov. To by bol jednoznačný dôkaz o tom, že ideme zlým vývojom a že treba zmeniť paradigmu. Keynes povedal, že z dlhodobého hľadiska sme všetci mŕtvi. To práve teraz prišlo a vydržalo sotva 60 rokov. Je čas vydať sa iným smerom.

Krach Grécka by bol silným signálom pre krajiny, ktoré sa zadlžujú. V podstate pre všetky. Najviac však pre Taliansko a Španielsko. Taliani by konečne začali šetriť, lebo by videli ako skončia, keď nebudú robiť úsporné opatrenia. Gréci za celý ten čas od prvej pôžičky všetkých vodili za nos a len sa tvárili, že niečo šetria. Od krajiny ktorá je prakticky v bankrote by sa čakalo, že bude mať nulový aspoň primárny deficit (deficit, kde nie sú zarátané náklady na splácanie dlhu). To Gréci neurobili a stále majú väčšie deficity ako väčšina krajín, ktorá im požičiava. Ak by Grécko skrachovalo, tak by to možno Talianov a Španielov donútilo konečne šetriť. Som si istý, že majú kde, len to nie je populárne. Talianskí a španielskí voliči sú navyknutí na drogu v podobe žitia na dlh a od toho sa veľmi zlé odvyká. Krach Grécka by im konečne otvoril oči.

Zatiaľ čo pád Grécka by sme všetci ešte ako tak prežili (niektorí s oboma odretými ušami), tak pád Talianska a Španielska by už neprežil nikto. Všetci v eurozóne by sme to zaplatili obrovskou infláciou a nestabilitou v bankovom sektore. Dlh Talianska je 1,8 bilióna eur (120% HDP) a dlh Španielska je 640 miliárd eur. Takúto masu peňazí by sme dali dokopy veľmi ťažko. Jedine, že by sme zaviedli silnú transferovú úniu cez trvalý Euroval 2. Potom by bolo už len otázkou času, kedy by ľudia pochopili, že vlastne doplácajú niekomu na luxusný život. Následné nepokoje a konflikty by Európu mohli vrátiť o desiatky rokov späť, len kvôli tomu, že niekoľko vyvolených chce prefíkaným systémom okrádať tých menej bohatých.

Ako tomuto všetkému predísť je obetovať hŕstku nezachrániteľných (ktorí si za to môžu sami) a ochrániť tak zvyšok Európy pred nákazou infikovaného pacienta. Ak sa budeme snažiť zachrániť všetkých, tak nakoniec sa nám môže ľahko stať, že nezachránime nikoho…

 

Tento článok bol publikovaný dňa 24.09.2011 na webe argument.sk



Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Anton Zajac: Jediná šanca pre Slovensko je nová slušná strana

Nežijeme v liberálnej demokracii, ale v oligarchii, hovorí spolumajiteľ Esetu Anton Zajac.

KOMENTÁRE

Ako delfíny neprežili v službách ruského štátu

Plán počítal s 500 druhmi zvierat. V súčasnosti je v oceániu asi tridsať zvierat.

TECH

Bývalý šéf Newyorskej univerzity: Šikovní ľudia tu boli skôr ako školy

Existujú rôzne formy univerzitného vzdelania, najdôležitejšie je nájsť študentom to najvhodnejšie, hovorí pre SME JOHN SEXTON.


Už ste čítali?