Prečo si nemôžeme peniaze jednoducho vytlačiť?

Autor: Jozef Dzuriš | 6.3.2012 o 14:29 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  362x

Názov článku je obligátna otázka bežných ľudí. Prečo jednoducho štát nevytlačí peniaze, nedá ich ľuďom, aby si za to kúpili, čo potrebujú. Prečo štát nemôže vytlačiť peniaze a každý by bol šťastný? Odpoveď je veľmi jednoduchá a desivá: môže, ale my to nechceme.

Dnešné peniaze už nie sú peniazmi ako ich poznali naši predkovia. Vtedy peniaze ako napríklad zlato, mali hodnotu sami o sebe. To, čo máme teraz v peňaženkách, sú len nekryté papieriky. Objektívne nemajú žiadnu hodnotu. Tú im prisudzujeme my tým, že ich považujeme za cenné. Súčasné peniaze sú tak kryté všetkými tovarmi a službami vyprodukovanými na území, kde sa danou menou platí. Ekonómovia pre to vytvorili múdry pojem: hrubý domáci produkt.

Problémom pri tlačení peňazí je inflácia. Na vysokých školách sa učí, že je to znehodnocovanie peňazí, čo je len čiastočná pravda. Vysoké školy zabúdajú poznamenať, že kto je za infláciu zodpovedný. Je to centrálna banka, ktorá tlačí peniaze a púšťa ich do obehu. Áno, mohla by zrazu vytlačiť veľa peňazí, ale čo by sa potom stalo? Na rovnakú hodnotu tovarov by sme zrazu mali omnoho väčšie množstvo peňazí. Tak by sa stalo, že ceny by zákonite rástli. Ibaže náš príjem by ostal stále rovnaký. Napokon by naše reálne bohatstvo klesalo, lebo by sme si mohli kúpiť menej ako pred tým. Pomocou peňazí dokáže centrálna banka transferovať hodnoty späť k sebe. Oslabí menu a hodnotu presunie na svoje novovytlačené peniaze.

Ak toto robí centrálna banka vo veľkom, tak ceny rastú obrovskou rýchlosťou. Ľudia si potom nemôžu nič kúpiť, lebo zrazu je všetko drahé. Takúto hyperinfláciu sme mohli vidieť pred pár rokmi v Zimbabwe alebo v Nemecku počas weimarskej republiky. Megatlačenie nových peňazí prakticky ekonomiku zabije, lebo mene už nikto nebude nikdy veriť.

Ibaže centrálni bankári sú rafinovaní a netlačia papieriky megarýchlosťou, ale pomalšie. Názorným príkladom je, že za novo vytlačené peniaze nakupovala Európska centrálna banka štátne dlhopisy Španielska a Talianska. Tým pustila do obehu nové peniaze a preniesla hodnotu späť k sebe. Ich pomerná hodnota k všetkým peniazom v obehu bola síce malá, no inflácia sa aj tak zvýši o nejaké desatinky percenta. Ak toto robí Európska centrálna banka častejšie, tak spolu to bude aj niekoľko percent.

Takúto infláciu môžeme považovať za zdanenie. Každý, kto používa danú menu stratí zo svojej hotovosti isté percento, ktoré sa prenesie na novovytlačené peniaze. Z tých potom profitujú prvoprijímatelia týchto peňazí a tým sú banky. Práve bankám požičiava ECB peniaze alebo rovno od nich kupuje štátne dlhopisy. Keďže sa ceny ešte nestihnú prispôsobiť, tak banky majú výhodu v tom, že platia ešte staré ceny. Samozrejme najviac na tomto stráca posledný prijímateľ peňazí a to bežní ľudia.

Odpoveďou na otázku z nadpisu je, že si peniaze vytlačiť môžeme. No nechceme to, lebo potom vždy nasleduje zvyšovanie cien (áno každoročné zdražovanie, ktoré tak ľudia nemajú radi) a pokles kúpyschopnosti peňazí. Vždy, keď budete počuť, že nejaká centrálna banka oslabila svoju menu, tak si pamätajte, že je to zlé pre občanov danej krajiny. Centrálna banka totiž pustila do obehu novovytlačené peniaze a preniesla tak časť kúpyschopnosti peňazí na tie nové. A s nimi si už urobí to, čo sa jej bude chcieť. Keď vidíte, že je inflácia 4%, tak to znamená, že centrálna banka zdanila všetku vašu hotovosť a príjem týmto percentom a o toľko poklesla vaša kúpyschopnosť.

Tento článok bol publikovaný dňa 25.08.2011 na webe argument.sk


Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Anton Zajac: Jediná šanca pre Slovensko je nová slušná strana

Nežijeme v liberálnej demokracii, ale v oligarchii, hovorí spolumajiteľ Esetu Anton Zajac.

KOMENTÁRE

Ako delfíny neprežili v službách ruského štátu

Plán počítal s 500 druhmi zvierat. V súčasnosti je v oceániu asi tridsať zvierat.

TECH

Bývalý šéf Newyorskej univerzity: Šikovní ľudia tu boli skôr ako školy

Existujú rôzne formy univerzitného vzdelania, najdôležitejšie je nájsť študentom to najvhodnejšie, hovorí pre SME JOHN SEXTON.


Už ste čítali?