Povinný sex a žiadne kondómy

Autor: Jozef Dzuriš | 20.8.2012 o 15:53 | Karma článku: 6,21 | Prečítané:  359x

Horúcou témou tohto leta bola rozsiahla verejná diskusia o dôchodkovom systéme a sociálnom poistení. Socialisti predstavili svoj ideálny plán na reformovanie dôchodkového systému a plán ako zefektívniť štátnu mašinériu plnú neproduktívnych byrokratov. Tieto rozsiahle zmeny v zákonoch boli prijaté po celospoločenskej zhode a s dostatočným predstihom, aby sa na ňu zainteresovaná verejnosť mohla pripraviť. Presne tak ako to v správnej demokracii má vyzerať.

No tak dobre, teraz späť do reálneho života. Na Slovensku vládne demokratická diktatúra jednej strany a tak to aj vyzerá. Mimoriadne dôležitá reforma (najmä pre ďalšie generácie) bola prijatá v pravdepodobne protiústavnom skrátenom konaní bez akejkoľvek diskusie s verejnosťou a vlastne aj bez akejkoľvek diskusie v parlamente. Dobre no, opozícia sa aspoň o niečo snažila, ale skončilo to bohužiaľ v rovine monológu.

Slovíčko morové rany síce nevystihuje brutalitu zvýšenia daní niektorým kritickým sociálnym skupinám, ale iné publikovateľné slovíčko sa hľadá veľmi ťažko. Dalo by sa to však opísať ako praktické zavraždenie práce na dohody, znemožnenie práce študentom a oskalpovanie živnostníkov. Kým predchádzajúca vláda viedla diskusiu o takto dôležitej reforme viac ako rok, tak tá súčasná ju spáchala spôsobom, ktorý pripomína skôr pamätnú noc dlhých nožov v parlamente z roku 1994. Počas leta, dovoleniek a oddychu málokto vôbec stihol zareagovať na morové rany, ktoré sa na Slovensko valia. Všeobecne však platí socialistická myšlienka, že každý kto sa snaží v živote niečo dosiahnuť a nechce byť závislý na štáte (rozumej politikoch) tak je triedny arcinepriateľ číslo jedna a treba ho poriadne zdaniť a zodvodovať (a keď to nezaberie tak aj zregulovať). A oficiálny dôvod na takéto masívne zvyšovanie daní? Predsa treba byť solidárny s politikmi a zúčastniť sa ozdravovania štátneho rozpočtu. Politici potom nebudú vôbec musieť šetriť verejné výdavky a budú môcť rozkradnúť viac peňazí (praktický príklad viď Gorila), budú môcť plytvať a posielať peniaze všade po Európe, napríklad na záchranu španielskych bánk, prípadne do Grécka alebo Talianska.

Po tom, čo v predchádzajúcej vláde, v ktorej boli, začali socialisti obliehať 2. pilier, tak v tejto vláde ho začali aktívne ostreľovať. Niektoré výroky, ktoré zazneli v pléne počas rokovania parlamentu k tejto novele sú viac než šokujúce. Ešte do dnes sa neviem rozhodnúť či ma zarazil viac ten, že peniaze v druhom pilieri sú vlastne štátne alebo ten, že cez zvýšené poplatky DSSkám chcú socialisti vyhnať ľudí z 2. piliera.

Pri tom najväčší problém nie je 2. pilier, ten je z dlhodobého hľadiska menej dôležitý (z krátkodobého hľadiska je to lacný zdroj peňazí na úkor ďalších generácií). Dôležitý je prvý pilier, lebo ten sa skôr či neskôr rozpadne. Tam sa neurobila žiadna zmena, vlastne teda jedna áno. Reformou sa presmeroval tok peňazí z druhého piliera do prvého a sľúbilo sa súčasným pracujúcim, že im štát niekedy možno, asi, pravdepodobne, určite vyplatí nejaký dôchodok s bližšie nešpecifikovanou výškou. Smutné je, že štát na to jednoducho nebude mať peniaze, lebo sa rodí málo detí. Áno, presne tak. Vďaka tomu, že náš dôchodkový systém je vlastne pyramídová hra, tak o nejakých 20 až 30 rokov na dôchodky nebude. V tomto ma vždy pobaví, ak sa súčasní dôchodcovia sťažujú na výšku svojho dôchodku. Moja obľúbená odpoveď na to je, že ja nebudem mať žiaden. Absolútne žiaden, lebo keď ja o nejakých cca 40-50 rokov pôjdem do dôchodku, tak už žiaden dôchodkový systém nebude, lebo sa rozpadne. Ale celý život budem platiť obrovské dane a odvody a štát mi tam neumožní našetriť si na dôstojnú starobu.

A ako by mala vyzerať ideálna dôchodková reforma z pohľadu socialistov? V prvom rade by mala byť plná najrôznejšieho etatizmu. Ak by chceli socialisti riešiť skutočný problém, tak by riešili to, že sa nerodí dostatočný počet detí. A tak by sa to pokúsili zvýšiť. Samozrejme nie tak, že by utvorili ľuďom dobré ekonomické podmienky, aby mohli mať detí koľko by chceli. Išli by na to z pohľadu moci. Zaviedli by povinný sex raz mesačne v čase plodných dní, akýkoľvek ďalší mimo túto povinnú dobu by bol prísne trestaný. Samozrejme by zakázali kondómy a vytvorili by špeciálny úrad splnomocnenca, ktorý by na všetko dohliadal. Každý by dostal vlastnú knižku, kde by si viedol presnú evidenciu a štát by zamestnal ďalších úradníkov, ktorí by to chodili kontrolovať. Ako podotkol jeden súčasný poslanec, tak manželstvo vraj je verejnou záležitosťou. Preto by sa kontrolovalo či to v spálni prebieha tak ako má, alebo by štát vytvoril priestor v nových inštitúciach, kde by sa dohliadalo, či postup bol správny. Štát (rozumej politici) by urobil všetko preto, aby dosiahol svoj cieľ – zvýšiť pôrodnosť. Následky by ho už nezaujímali. A že sa vám predchádzajúce riadky zdajú extrémne až bláznivé? A? Veď v ostatných oblastiach života nás už štát takto reguluje, tak je len otázkou času, kedy dorazí aj do našich spálni...

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Anton Zajac: Jediná šanca pre Slovensko je nová slušná strana

Nežijeme v liberálnej demokracii, ale v oligarchii, hovorí spolumajiteľ Esetu Anton Zajac.

KOMENTÁRE

Ako delfíny neprežili v službách ruského štátu

Plán počítal s 500 druhmi zvierat. V súčasnosti je v oceániu asi tridsať zvierat.

TECH

Bývalý šéf Newyorskej univerzity: Šikovní ľudia tu boli skôr ako školy

Existujú rôzne formy univerzitného vzdelania, najdôležitejšie je nájsť študentom to najvhodnejšie, hovorí pre SME JOHN SEXTON.


Už ste čítali?