Najväčším problémom slovenského zdravotníctva nie sú nízke platy lekárov alebo málo peňazí v zdravotníctve. Toto je jeden z najväčších omylov, ktorého sa ľudia dopúšťajú. Najväčším problémom je prílišná regulácia zdravotníctva štátom. Štát tak veľmi kecá do všetkého, že nedovolí ľuďom, aby dosiahli svoje ciele bez jeho pomoci.
Jediným liekom, ktorý zlepší zdravie Slovenska je sloboda. Pustiť do tohto silne regulovaného sektora súťaž a konkurenciu. Štát nikdy nemá peniaze, lebo ich vždy rozfláka na kadejaké zbytočnosti a nenasmeruje ich tam, kde by to bolo najviac potrebné. Navyše tam nepustí ani súkromný sektor. Práve ten by docielil zvýšenie kvality a dostupnosti zdravotnej starostlivosti pre ľudí.
OECD spočítalo, že do zdravotníctva dávame najviac peňazí vzhľadom k HDP spomedzi najvyspelejších štátov. Kde sa potom strácajú tieto peniaze? V štátnom neefektívnom vlastníctve. K majetku, ktorý nevlastním ja, ale napríklad štát, sa nebudem správať s takou mierou opatrnosti ako k vlastnému. Názorný príklad je kauza o upratovaní nemocníc, ktorá nedávno prebehla médiami.
Vláda sa konečne rozhodla transformovať nemocnice na akciové spoločnosti. To zabráni, aby sa nemocnice zadlžovali, lebo už im nepríde na pomoc tatko Štát, aby ich z dlhov vykúpil. Tento pozitívny krok je však ojedinelý a je to stále málo. Medzi nemocnice treba pustiť konkurenciu. Zrušiť nadmerné regulácie, aby vstup do sektoru zdravotníctva bol jednoduchý. Treba docieliť, aby si nemocnice medzi sebou konkurovali. Ak nemocnica neposkytne kvalitnú zdravotnú starostlivosť, tak občania odídu ku konkurencii. Takýto poznatok bude nemocnice tlačiť k zvyšovaniu kvality. Súčasný stav sa ako konkurencia len tvári. Pokiaľ bude do slobody nemocníc zasahovať štát a nedovolí prevažne súkromné vlastníctvo nemocníc, dovtedy budeme môcť o kvalite len snívať.
Medzi súkromnými nemocnicami treba vytvoriť konkurenčný trh. Ale to ešte stále bude málo. Konkurenčný trh treba vytvoriť aj medzi zdravotnými poisťovňami. Terajší stav, kedy tu máme 2 veľké poisťovne a tretiu maličkú nie je konkurenčný trh. Ten sa tak len tvári. Konkurenčný trh by bolo, keby sme tu mali aspoň 20 zdravotných poisťovní a niektoré by sa dokonca aj špecializovali na istý segment zdravotníctva. Pacient by si mohol vybrať aj viac než len jednu zdravotnú poisťovňu. Tu je tiež potrebné odstrániť štátne regulácie. Podobne ako dovoliť, aby poisťovne medzi sebou viedli konkurenčnú cenovú vojnu o svoje služby. Stav, keď fixne vyberáme od každého rovnaké percento, tomuto určite nepomáha. Čo spôsobuje zvýšenie konkurencie môžeme vidieť napríklad u mobilných operátorov. Ešte tam ani nie je dostatočná konkurencia a už vidíme prvé výsledky, keď sa ceny znižujú.
Včera som sledoval tlačovú besedu novinára Milana Blahu a „ekonóma“ Petera Staněka. Títo ľudia sa rozhodli vytvoriť petíciu proti transformácií nemocníc na akciové spoločnosti. Počas celej tlačovej besedy vypúšťali na ľudí ľúbivé reči typu „zdravie nie je tovar“ „štát platí málo“, „zdravotníctvo bude len pre bohatých“ a ďalšie podobné nezmysly, ktoré problémy v zdravotníctve neriešia.
Zdravie vraj nie je tovar. Skutočne? Áno, skutočne. Zdravie nie je tovar, ale zdravotnícke služby áno. Sú to ďalšie služby na uspokojenie potrieb občanov. Podobne ako neregulujeme potraviny a neprikazujeme ľuďom, čo majú jesť, by sme nemali ľuďom rozkazovať, kde sa majú dať ošetriť. Dajme ľuďom slobodu. Majú vlastnú hlavu a sami vedia posúdiť, čo je pre nich výhodné. Dajme slobodu nemocniciam a poisťovniam, nech sa slobodne bijú o svojho zákazníka. Dajme slobodu konkurencii.
Ak toto všetko neurobíme, tak zdravotníctvo bude vyzerať presne tak, ako vyzerá dnes. Celkom ma zaráža, že sa niekto snaží ľuďom vymývať mozgy a zachovať súčasný stav. Signatári petície tvrdia, že tí, čo robia protrhové reformy v zdravotníctve nemajú morálku. Je smutné, že väčšinu tlačovky venovali urážaniu a prskaniu na druhých, než aby predložili riešenia problému. Snažme sa v diskusii o reforme zdravotníctva zdržať emócií a hľadajme efektívny model fungovania zdravotníctva. Petícia, ktorá problémy nerieši, ale ich chce predlžovať, je len pekné marketingové gesto. Jeden protrhový model fungovania predstavený bol, som zvedavý ako efektívny a fungujúci model predstavia signatári petície. A nepomôžu im v tom ani marketingovo použití umelci, ktorí nerozprávajú o riešení problému, ale o jeho predlžovaní.
Tento článok bol publikovaný dňa 19.08.2011 na webe argument.sk