Princíp peer-to-peer pôžičiek je veľmi jednoduchý, požičiavanie prebieha priamo medzi ľuďmi, čo je výhodne pre obe strany. Vynecháva sa totiž banka ako sprostredkovateľ, pri bežnom bankovníctve človek požičiava banka a tá následne požičiava peniaze ďalej. Pri peer-to-peer pôžičkách sa banka vynecháva a odmenu pre ňu si rozdelia investor aj dlžník. Investor dostane vyšší úrok za svoje peniaze a dlžník získa nižší úrok pre svoj úver. Sprostredkovateľom je v tomto prípade webový portál, ktorý však do úverového vzťahu nezasahuje. Zabezpečí len potrebnú administratívu a overenie daných náležitostí pri dlžníkovi. Vezme si síce za to odmenu, ale neporovnateľne nižšiu než banky alebo nebankové subjekty.
Momentálne tento business funguje len pre spotrebné úvery, čiže pre nezabezpečené úvery a preto je pre nich vyšší úrok a obmedzené niektoré parametre (napríklad doba pôžičky, nároky na príjem a podobne). Vyšší úrok znamená aj vyššie riziko, preto ideou nie je požičať celé úspory jednej osobe, ale doslova ich rozbiť na čo najmenšie množstvo malých pôžičiek. Prakticky to vyzerá tak, že investor požičia malú sumu veľkému množstvu ľudí. Ak niektorí prestanú splácať, tak si vykryje stratu z ostatných pôžičiek. Samozrejme nesplácanie nie je len tak a daný webový portál, ktorý zabezpečuje administratívu a správu pôžičiek, tak zabezpečuje aj vymáhanie dlhu. Ale ani to nie je také jednoduché keďže súdy trvajú celkom dlho a nakoniec sa môže veľmi ľahko stať, že už nebude čo vymôcť, lebo dlžník nebude mať žiaden majetok. Preto sa to štatisticky predpokladá a započítava sa to do úrokov.
O úrokovej miere sa rozhoduje prostredníctvom reverznej virtuálnej aukcie, kedy investori na základe informácií od dlžníka vstupujú do aukcie so sumou, ktorú chcú požičať a úrokovou mierou, za ktorú chcú požičať. V aukcii sa jednotlivé ponuku zoradia od najmenšej po najvyššiu. Ako výherné ponuky sa následne akceptujú všetky ponuky, až kým sa nenaplní suma, ktorú si chce dlžník požičať. Sprostredkovateľský portál samozrejme nenechá investorov len tak a dodá im množstvo informácií, ktoré potrebujú pre svoje investičné rozhodnutie. Výhodou pre investorov je aktívna správa vlastných peňazí, lebo rozhodujú sami do čoho investujú. Výhodou pre dlžníka je, že v aukcii môže v konečnom dôsledku dosiahnuť nižšiu úrokovú mieru než by dostal niekde inde.
Táto oblasť finančníctva je pomerne nová, no už si stihla získať veľa priaznivcov, najmä v zahraničí. Napríklad v USA sa cez takéto peer-to-peer portály mesačne premelú milióny a milióny dolárov, alebo napríklad vo Veľkej Británií si takýmto spôsobom požičala aj britská vláda 20 miliónov libier.
Peer-to-peer pôžičky rozhodne nie sú pre každého, teda minimálne zo strany investora. Zo strany dlžníka je to veľmi jednoduché, lebo tam mu s celým úverovým procesom pomáha sprostredkujúci portál. Väčší problém má investor, lebo musí ovládať magický trojuholník investovania a niekoľko ďalších potrebných znalostí. Investor bez adekvátneho základného investičného a ekonomického vzdelania nemá šancu, veľmi rýchlo sa môže popáliť a následne obviňovať z toho každého okrem seba. Nádej však existuje pre tých, ktorí sa dokážu rýchlo a efektívne naučiť základy investovania.
S témou peer-to-peer pôžičiek som sa stretol v rámci školy na predmete Elektronické obchodovanie a rozhodol som sa, že tento najnovší trend určite stojí za detailnejšie preskúmanie. Na Slovensku je to ešte len horúca novinka, no v zahraničí je to už rešpektovaný trend. Preto by ma zaujímalo aké skúsenosti s peer-to-peer pôžičkami majú Slováci. Napíšte mi ich prosím do komentárov.